jenerikku shin

12/04/08. Zvláštny pokoj a vyrovnanosť plynúca z poznania, že chcem: priznať a chrániť autonómiu vlastných záujmov; stmeliť sa vo vnútornom jadre, vyvíjajúcom sa s pomalou kontinuitou. (Je možné prestať sa nadobro báť samoty v zmysle absencie Druhého?) Identita, ostro oddelená od premenlivých a interaktívnych sociálnych ja, ego, ktoré bez akejkoľvek hanby vyhodnocuje a vníma v prvom rade podľa vlastných merítok a vo vzťahu k vlastným cieľom. Je tu kontakt, výmena, ale cez hranice, ktoré môžu byť kedykoľvek uzavreté, po mostoch, ktoré je možné kedykoľvek spáliť, ak väzba obmedzuje či ohrozuje. Plynie príťažlivosť tejto predstavy z kultúrnej potreby vniesť mýtus indivídua do „svojho vlastného“ príbehu, alebo naopak zo straty kontroly, z nechuti (neschopnosti?) ďalej predstierať konformitu a podriadenosť štruktúre? (Medzi/mimo: je to len ďalšia otázka miery? Po akých líniách, s akým návodom na život?) Odpor voči „zbavovaniu sa ega“: nedokážem to nevidieť ako zbavovanie sa možnosti konania, pokus o slepotu voči nevyhnutnej moci. (Ale ako sa súčasne vyhnúť pádu do starých priepastí, tak dobre zmapovaných?)
***
Kritika určité ideologie nespočívá v poukazu na to, že určitý pojem je nepravdivý a falešný, nýbrž v poukazu na symbolickou a mocenskou funkci, na předpoklady a konsekvence používání tohoto pojmu.