Zámok Bojnice

www.bojnicecastle.sk
Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113, kedy sa Bojnice spomínali v listine Zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným, no v priebehu 13. storočia bol prestavaný z kameňa. Koncom 13. storočia patril hrad do rozsiahleho majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad mu patril až do jeho smrti (1321). V priebehu 14. a 15. storočia vzrástol význam tak hradu ako aj mesta pod ním. Výsledkom stavebných prác realizovaných v týchto dobách je do dnešných dní zachovaný stavebný pôdorys centrálnej obytnej časti, zoskupeného okolo malého nádvoria so studňou. V tomto období sa na zámku vystriedali rody Gilethovcov, Leustachovcov a Noffryovcov.
Bojnický hrad spoločne s panstvom boli majetkom kráľa. Kráľ ich prideľoval za zásluhy oddaným veľmožom do zálohy či dedičnej držby. V roku 1489 daroval kráľ Matej Korvín bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi ako svadobný dar.
Po smrti Mateja Korvína sa hradu zmocnili Zápoľského vojská. Vtedy bolo dobudované i mohutné hradné a vonkajšie parkanové opevnenie.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexovi Turzovi. Turzovci začali s prestavbou hradu a zmenili ho na pohodlné renesančné sídlo. Hrad tak dostal podobu renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými časťami.
Po vymretí Turzovcov hrad opätovne pripadol korune. V roku 1637 ho cisár Ferdinand III. spoločne s panstvom daroval do zálohy za dvestotisíc zlatých Pavlovi Pálfimu. Pálfiovci sa vyznamenali v bojoch proti Turkom a v roku 1643 dostali Pálfiovci hrad do dedičnej držby. V Bojniciach opäť zavládol čulý stavebný ruch a hrad bol prebudovaný do barokovej podoby. Stavebné aktivity utíchli až koncom 17. storočia. Podoba hradu sa počas nasledujúcich dvoch storočí podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie získal bojnické panstvo v roku 1852 gróf Ján František Pálfi. Vďaka tomuto poslednému šľachtickému majiteľovi sa zámok dočkal 22 ročnej prestavby. Ako vzor boli použité francúzske gotické hrady, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i raná renesančná talianska architektúra. Architektom prestavby sa stal Jozef Hubert. No ten sa zjavne stal len akýmsi nástrojom v rukách svojho zákazníka s vycibreným umeleckým vkusom.
Celá prestavba trvala 22 rokov, stála asi 3 milióny korún a v zámku bolo po prestavbe 182 miestností, z toho 50 obytných.
Posledný šľachtický majiteľ sa však prestavby nedožil. Umrel v roku 1908 vo Viedni. Pretože nemal priamy dedičov, rozpútali sa príbuzenské spory o jeho majetok. Gróf Pálfi si vyslovene želal, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené verejnosti, umelecké diela ostali na svojich miestach a boli sprístupnené všetkým záujemcom.
Od roku 1950 je v priestoroch zámku umiestnené múzeum.