človek Jánošik

Vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony.[1] Možno ešte ako dospievajúci sa dostal do protihabsburského povstaleckého vojska Františka II. Rákociho. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa s tam väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal jej vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky. Dňa 16.3.1713 bol Jánošík obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal. Bol popravený zavesením na hák pod rebro 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši, možno na popravisku Šibeničky.