Veneer

V roku 1997 zneli Slovenskom smrtelné krce konecne zdochýnajúceho euro-dance, z východu do toho prichádzali mudrci menom IMT Smile a vzhladom na túto tažkú dobu zneli sviežo (a No Name už pravdepodobne pomaly zacínali nacvicovat Kristínku). To bola domáca hudobná scéna, nedbalo zastrešená pochybnými cenami Hudobnej Akadémie, ktoré presne kopírovali rovnako nedbalé zloženie jej samej. Možno sa Palovi Hubinákovi a Danovi Bihánymu vôbec divit, že ked zacali porovnávat svoje hudobné predstavy, zhodli sa na zvuku, ktorý mohol odkazovat na všelico, rozhodne však nie na slovenskú kapelu? Koniec-koncov, spojenie „slovenská kapela“ bolo v tej dobe pomerne vulgárnou nadávkou, aj ked títo dvaja by to pri svojej vrodenej skromnosti asi nikdy verejne nepriznali.
Hubinák ešte chvílu brnkal v Queryen a Bihány v kapele Klendra a tak cas na skutocné prvé plody ich úsilia prišiel až o dva roky neskôr. Palova priatelka Simona Danielová sa už nevládala pozerat na bezradnost oboch muzikantov tápajúcich v hladaní spevu a vzala veci do svojich rúk. Najskôr premiérovo pridala vokál pesnicke Snobbish Heart a ked už bola rozbehnutá, vymyslela názov Veneer, zacala zvukové podklady naplnat melodickými linkami, napísala prvé anglické texty a nakoniec, snád v panike, že by sa vokálov nakoniec mohol ujat jej priatel, naspievala aj všetko ostatné. Veneer, tak ako ich poznáme dodnes, boli konecne na svete. To bola dobrá správa. Zlou správou bolo, že to „na svete“ v ich prípade predstavovalo na Slovensku. A to sa zatial svojim masovokultúrnymi ocami na kríženie elektroniky a živých nástrojov s permanentným nádychom melanchólie len nedôvercivo žmúrilo, ako Platónov väzen oslepený svetlom.
Žmúrenie postacilo, aby sa v niekolkých rádiách dostala do playlistov pesnicka I Learned To Fly, považovatelná za prvý regulárny singel kapely. Tá zapôsobila. Síce ovela viac na muzikantov a dalších ludí, ktorí sa skôr ci neskôr spoznali s hubinákovcami osobne, ako na bežných posluchácov, ale v tom momente to stacilo. Debutový album sa zavesil do vzduchu a visel tam ešte tri roky. O Veneere sa zacala šírit povest ako o mladých talentoch a ludoch co konecne prišli so zaujímavým zvukom. Ako sa rozšírila, tak by hádam aj dotlela, nebyt pomoci zvonku.
Milan Cajs a Mardoša z Tata Bojs zrovna vydávali svoj druhý štúdiový album a popri tom ako v útrobách bratislavskej pobocky Warneru dávali rozhovory, boli konfrontovaní s pesnickou The Void, nachádzajúcou sa v tom case v internetovej hitparáde Demovnica. Caisove uši boli tie, ktoré v plnej výške pochopili ako prvé. Z Bratislavy ceské hviezdy odišli bohatšie o chrobáka v hlave a s kontaktom na Hubináka v mobile. Vo vzduchu visiaci album sa v ten den posunul minimálne o meter nižšie.
Veneer sa zrazu dostali do správnych kruhov, prišiel záujem hned viacerých velkých vydavatelstiev, z ktorých sa, umelecky hodnotné ale financne nezaopatrené, štastie usmialo na Escape, ceský label patriaci pod EMI. S tretím tisícrocím prišlo obdobie aktívnej prípravy debutového albumu, história si ho však bude pamätat ako obdobie remixov. Ponuky sa hrnuli a teplý remix si z veneerovského domáceho štúdia u hubinákovcov v obývacke postupne odnášali Here, Ecstasy Of St. Theresa, Tata Bojs, Ivan Tásler, Shellwoy a dokonca aj Lenny Kravitz, ktorého Believe In Me v trnavskej verzii sa dostala do rotácii mnohých ceských a slovenských rádií, bez toho aby sa ludia vôbec dozvedeli, že nejde o cisto zahranicnú produkciu.
Popri tom sa už ale kapela presunula do štúdia v Koprivnici a tam pod dozorom Milana Caisa a Dušana Neuwertha (neoficiálneho dalšieho clena Tata Bojs) v pote tvárí dávala dokopy onen vytúžený a teraz už dokonca aj skutocne ocakávaný debutový album. Vyšiel na jar 2003 pod názvom Light s dvoma pesnickami v slovenskom jazyku a so zvukom, na aký sa tu už dlho viacerí tešili. Na rodnom Slovensku sa mu však aj tak len dostalo pár pozitívnych recenzií, skôr podpriemernej hranosti a dvoch nepremenených nominácií na Aurela. Kapela, beztak už dost rezignovaná na presviedcanie rodákov, sa však ovela viac tešila z vrelého prijatia v Cechách (už krst v pražskom Roxy mnohé naznacil) a dokonca aj v Rakúsku, kde album velmi pozitívnou kritikou poctil denník Der Standard.
Miestami až oslavné recenzie kapela podporovala coraz sebaistejším koncertným vystupovaním, predovšetkým v zahranicí, a neustálym zvyšovaním vlastného kreditu, konecne nielen pred ludmi z brandže, ale aj pred skutocnými fanúšikmi. Pár stoviek z nich si cédecko dokonca kúpilo!
Okrem dalších remixov (všelikto od popového Roba Opatovského, cez alternatívny projekt Abuse až po Dana Bártu – milácika všetkých intelektuálov) prišli ponuky na produkovanie celých albumov. Palo sa ujal pražského projektu Khoiba, potomkov rozpadnuvších sa Roe-Deer a pod jeho dozorom vznikol v prvej polovici roku 2004 album Nice Traps, ktorý v Cechách na stránkach hudobných magazínov priniesol Khoibe a Hubinákovi samotnému to isté, co rok predtým zažili Veneer s Light.
Nedá sa povedat, že by v roku 2004 bola slovenská hudba nejako výrazne dalej ako pred siedmymi rokmi. Veneer stále neznejú ako slovenská kapela, nezdá sa že by ich to vôbec malo trápit a predsa vdaka nim už Slovensko nevyzerá v zahranicí ako krajina nesmrtelného Elánu a, dúfajme že smrtelnejších, No Name, ktorí medzicasom bohužial nielen docvicili Kristínku, ale stihli aj dalších asi stopätdesiat albumov.
A tak zatial co obálky domácich casopisov a coraz jednotnejší rozhlasový éter plnia iní, Veneer úspešne koncertujú všade inde a vychutnávajú si pozornost, ktorej sa im, zvlášt v hudobne nepochybne vyspelejších Cechách, dostalo. Spolupracovali už s takmer všetkými, co nieco znamenajú a je im jasné, že napriek tomu ich toho ešte ovela viac caká. V prvom rade druhý album a potom dalej to už je len o tom, ako daleko sa dá odtialto dovidiet, cím rozhodne nemajú na mysli koncerty pre londýnske au-pairky.
BIO IN ENGLISH
Palo Hubinak and Dano Bihany have made their debut song already in 1997. It was just a demo, but it was the beginning of the idea of the project combining the live instruments with up-to-date electronic sounds. When it seemed that the singer would be Hubinak, whose flat was the place where the project originated, he managed to make his girlfriend Simona Danielova to take part in this still nameless formation. Simona has not only created vocal melodies, she has also written English lyrics and have sang all songs "obediently". Moreover, she has given the formation the name - Veneer. Next three months Veneer spent negotiating (discussing) with some record labels. They got rid of the tension during the concerts, they performed at the most important domestic festivals and appeared in some Slovak radio stations. First sigel was called I Learned To FlyIn 2002 they signed the contract with EMI Czech Republic. Their debut album Light /that included two songs in Slovak language/ was released in April 2003 on Escape which is an alternative sublabel of EMI CR set up with a view to releasing original Czech and Slovak material. Veneer had much bigger succes in Czech Republic and also in Austria. Hubinak is also a much-sought-after re-mixer. He has done some pieces for Czech, Slovak and foreign artists like Ecstasy Of St. Theresa, Here, Ivan Tásler, Lenny Kravitz /Believe In Me/, Shellwoy, Robo Opatovsky, Abuse, Dan Barta or Tata Bojs. At the moment Veneer are working on new album.
I created my own myspace layout using nUCLEArcENTURy.COM and you should too!veneer-snobbish heart /directors cut/

Add to My Profile | More Videos

Generate your own contact table!